V stredu 28. novembra sa uskutočnila konferencia, ktorá bola historicky prvým stretnutím za jedným stolom tak zástupcov „malých“ ako aj „veľkých“ farmárov na Orave. Týmito zástupcami boli: Tomáš Lúchava (predseda Oravskej poľnohospodárskej komory), Milan Mišánik (predseda Slovenského zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností), Milan Jurky (predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku – ASYF), Peter Socha (predseda Združenia vlastníkov pôdy a rodinných fariem Slovenska) a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zastupoval Štefan Ryba (generálny riaditeľ Sekcie poľnohospodárstva). Hlavnými témami konferencie boli potravinová sebestačnosť, agrárna ekonomika a o krajinotvorba, ktorá je jednou z kľúčových úloh poľnohospodárstva.
„Pôda bola odjakživa pre človeka darom. Je považovaná za jedno z najvzácnejších bohatstiev ľudstva, ktoré umožňuje rastlinám, zvieratám a človeku žiť na Zemi.“, týmito slovami otvorila konferenciu šéfredaktorka novín MY – naša Orava Lýdia Vojtaššáková. Pán Ryba zdôraznil, že: „poľnohospodárstvo musí smerovať k tomu, aby sme produkovali kvalitné a bezpečné potraviny. Dôležité je špeciálne podporovať znevýhodnené regióny, akým je aj Orava.“ Pán Ryba sa vyjadril aj k SPP EÚ: „je potrebné, aby sa administrácia zjednodušila, aby bola pružnejšia a ekologickejšia. Jeden z najväčších problémov bude generačná výmena (v súčasnosti je v EÚ 55% farmárov vo veku nad 55 rokov a podiel farmárov pod 35 rokov stále klesá).
„Slovenské poľnohospodárstvo dostáva od EÚ nemalé peniaze, ale má nízku produkciu. Tak na čo berieme peniaze, keď neprodukujeme? Mali by sme využiť všetky prostriedky smerom k EÚ a štátu pre naše dobro. Je potrebné stabilizovať podnikateľské prostredie a produkciu. Dôležité je zmeniť kritérium veľkosti pôdy na kritérium zamestnanosti a ekológie.“, zhodnotil pán Mišánik. Pán Lúchava sa vyjadril, že platí „kde je tráva, tam je krava. Kravské mlieko je jedna z mála komodít, v ktorej je Slovensko sebestačné a preto by malo byť mlieko a jeho spracovanie prioritou. Slovenskí farmári sú znevýhodnení oproti iným krajinám EÚ, lebo donedávna sme okrem podpory z EÚ nemali žiadnu podporu od štátu.“ Pán Socha v mene vlastníkov pôdy a rodinných farmárov zdôraznil, že: „pre nás je dotácia len podporou, my budeme farmárčiť aj bez nich. My malí, fungujeme z pridanej hodnoty našich produktov, nie z dotácií. Ako bude vyzerať Orava o 10 rokov záleží od nás, čo tu žijeme. Ži a nechaj žiť! “
Predseda ASYF Milan Jurky pripomenul, že: „často sa v diskusiách točíme okolo priamych platieb a to podstatné nám uniká. Dotácie by nemali byť hlavným zdrojom príjmov farmára, ale hlavným zdrojom by mala byť samotná práca poľnohospodára, spracovanie a výsledný produkt. Kľúčové je dať maximálnu pridanú hodnotu, ak niekto chová kravy nech nepredáva len mlieko, ale nech vyrába aj mlieko a syry. Pridaná hodnota na Slovensku je 247€/ha, v Rakúsku 900€/ha. Stretol som sa v Rakúsku s jedným farmárom, čo pestoval zeleninu a nájom platil 1000€/ha, tak som sa ho pýtal, akú má potom pridanú hodnotu, keď platí taký nájom. Objasnil mi, že pridanú hodnotu má niekoľko násobne vyššiu… Slovenské poľnohospodárstvo by malo predávať pridanú hodnotu a začať s predajom z dvora. Je potrebné vytvoriť opatrenia, ktoré budú zohľadňovať produkciu, aby sa zamedzilo poberať dotácie tým, čo na pôde v skutočnosti nehospodária. V programovom vyhlásení súčasnej vlády sú 3 strany o poľnohospodárstve, ale nie sú splnené. V budúcej SPP trváme na povinnej podpore pre mladých farmárov a generačnej výmeny, zavedení stropovania a povinným schémam.“
Zástupcovia farmárov sa zhodli na tom, že agrosektor patrí medzi najzraniteľnejšie odvetvia slovenského hospodárstva hlavne vďaka dlhodobému nezáujmu vlád a politikov. Bez skutočného záujmu o toto strategické odvetvie hospodárstva, ale aj bez efektívnych nástrojov bude veľmi zložité reagovať na súčasné výzvy, ktorým farmári každodenne čelia.
Autor: asistentka ASYF
