Združenie mladých farmárov na Slovensku (ASYF) vyvíja svoju činnosť od roku 2007. Na prelome rokov došlo k zmene na pozícii predsedu Združenia. Po takmer desiatich rokoch vystriedal doterajšieho predsedu Bálinta Péma nový predseda Milan Jurky. Diskutovali sme s nimi o dosiahnutých výsledkoch aj plánoch do budúcnosti.
Čo považujete za najdôležitejšie dosiahnuté výsledky od založenia ASYF?
B. Pém: Za pomaly 10 rokov sa toho udialo veľa. Keď sme začínali, nebolo tu pre mladých farmárov nič. Nebola žiadna podpora, priestor na komunikáciu. Podarilo sa nám vytvoriť celoslovenskú komunitu, ktorá spolu komunikuje a hľadá spoločné riešenia problémov. Spoznali sme veľa nových priateľov a partnerov, aj na medzinárodnej úrovni. V súčasnosti máme 110 členov a ďalší na členstvo čakajú, lebo každého nového člena chceme osobne spoznať. Ďalších záujemcov a fanúšikov máme na Facebooku, tam ich je okolo 1 000. So žiadosťami o podporu pre mladých farmárov sa prihlásilo viac ako 2 000 žiadateľov, čo je oveľa väčší potenciál, než sme si aj my mysleli a predpokladali. Členská základňa je dôležitá, aby sme boli reprezentatívnym partnerom pre štátnu správu a iných partnerov, preto je úlohou pre nastupujúce predsedníctvo budovať ju ďalej.
Aké ciele ste si stanovili pre svoju prácu vo funkcii predsedu Združenia?
M. Jurky: Predchádzajúce predsedníctvo nastavilo latku veľmi vysoko. Medzi najväčšie výzvy patrí otázka pôdy, otázka spracovania produktov na farmách, otázka financovania. Prístup k pôde je pre začínajúcich farmárov problematický a to dokonca aj k vlastnej pôde. Chceme sa podieľať na novelách zákonov týkajúcich sa nadobúdania pôdy, aby bola legislatíva nastavená čo najspravodlivejšie, pretože bez pôdy sa podnikať v poľnohospodárstve nedá. Ďalšou dôležitou vecou je podporiť spracovanie produktov priamo na farmách, lebo pri veľkosti do 28 ha, aké sú podporované pre hospodárenie mladých, nie je možné vyžiť z produkcie základných komodít – obilie, mlieko, mäso. Je potrebné vytvoriť pridanú hodnotu, produkty spracovať a predať. Nie podkladať polená pod nohy, ale reálne podporiť a uľahčiť vytváranie takýchto skrátených reťazcov.
B. Pém: Dôležitou otázkou je pre mladých ľudí aj financovanie začiatku podnikania. Pre banky sú rizikovými subjektmi, nemajú históriu, ani majetok. Vnímame veľmi pozitívne, že štát v tomto chce pomôcť prostredníctvom úveru od Slovenskej záručnej a rozvojovej banky na nákup pôdy do 30 000 EUR a takisto sa snažia rozbehnúť program kontokorentného financovania prevádzkových zdrojov. Toto sú také prvé pozitívne malé úspechy, ktoré sa nám podarilo dosiahnuť. Postupujeme veľmi pomalými krokmi, všetko vyžaduje dlhé rokovania. Našťastie už aj štátna správa uznala, že budúcnosťou slovenského poľnohospodárstva a vidieka sú mladí ľudia a treba im pomôcť.
Aká je situácia s projektmi, ktoré predkladali mladí začínajúci farmári v rámci opatrenia 6.1.?
B. Pém: Cítime sa byť spoluzodpovední za úspech tohto opatrenia, lebo jedným z hlavných cieľov založenia ASYF bolo, aby existoval podporný systém pre mladých farmárov, ktorý bol etablovaný v celej EÚ, ale Slovensku nie. Podarilo sa presadiť, aby podpora mladých farmárov bola povinnou súčasťou Programu rozvoja vidieka. V rámci výzvy na predkladanie projektov sa o podporu prihlásilo viac ako 2 000 žiadateľov. Pôvodne vyčlenené finančné prostriedky (25 mil. eur) by pokryli asi 500 žiadateľov. V decembri pani ministerka Matečná potvrdila navýšenie zdrojov o vyše 18 mil. EUR, čo by pokrylo asi 970 žiadateľov. Myslím si, že by mohlo byť historické zadosťučinenie mladým slovenským farmárom, ktorí oproti iným členským krajinám EÚ ešte nikdy nemali možnosť čerpať takúto podporu. Dodnes však nevieme, či tieto peniaze budú použité pre žiadateľov, ktorí sa prihlásili do prvej výzvy, alebo sa počíta s vyhlásením druhej. Na PPA je aktuálne všetko pripravené na vydávanie rozhodnutí, avšak vynárajú sa tam aj obavy, či medzi žiadateľmi nie sú nejakí špekulanti s vidinou ľahko získaných peňazí. Pri tomto opatrení boli nastavené objektívne hodnotiace kritériá s cieľom zabezpečiť transparentnosť, vyhnúť sa subjektívnemu posudzovaniu a klientelizmu. Ponúkli sme Riadiacemu orgánu spoluprácu v regiónoch pri rozbehu podporených projektov. Tu by sme mohli naraziť aj na možných „špekulantov“, len potrebujeme od ministerstva dostať jasnú definíciu, kto by to mal byť.
Chcem odkázať kolegom, aby nečakali na tieto peniaze a nestrácali čas. Ak majú dobre premyslený projekt, treba sa doň pustiť. Keby sme my čakali na podporu od štátu, tak tu dnes nie sme.
M. Jurky: Je potrebné si uvedomiť, že pri čerpaní verejných zdrojov platia veľmi striktné pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Podpora nepokryje náklady, veď ak niekto plánuje napríklad zamestnať človeka, tak celých tých 50 000 eur pôjde za 7 rokov len na odvody. Je tu veľa farmárov, či mladých, či starších, ktorí začali podnikať bez finančnej podpory a sú úspešní.
Stojíme pred veľmi dôležitou otázkou a určite na ňu hľadajú odpoveď aj tvorcovia legislatívy, či súčasné nastavenie poľnohospodárskej politiky je správne. Vidíme polia osiate rovnakými plodinami a pritom dovážame 70 percent potravín zo zahraničia. Preto je na mieste otázka, či budeme podporovať súčasné nastavenie, alebo sa to budeme snažiť prehodnotiť. Prežil som 10 rokov v Írsku a videl som tam celé komunity šikovných mladých vzdelaných ľudí, ktorí sa na Slovensko nechcú vrátiť. Je tu preto na zváženie, či radšej neuľaviť tomu mladému začínajúcemu aby sa vedel ľahšie postaviť na vlastné nohy a zároveň pomôcť Slovensku, regiónom a ľuďom, ktorí budú jesť zdravé produkty.
Celá diskusia bude dostupná na TV Roľnícke noviny (www.rno.sk).
MALVÍNA GONDOVÁ
